Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok.

Počas veľkého týždňa pred Veľkou nocou sa na Slovensku, ako možno aj v iných susedných krajinách dodržiavajú určité zvyky. Aké sú a aj niekedy boli to si prečítate nižšie.

Zvyky Zelený štvrtok:

 

Na zelený štvrtok sa chodili ľudia už od skorého rána umývať do potokov.

Ľudia verili, že budú potom zdravý po celý rok a keď si umyjú vlasy budú im po celý rok rýchlo rásť.

Predkovia jedli v tento deň väčšinou zelené jedlá- špenát, kapustu, šalát  – aby boli po celý rok zdravý.

Vodou so zeleného štvrtka mierne nasprejovali stajne, keď sa otelila krava. Gazdiné museli mať umytý všetok riad a najmä nádoby s mliekom, aby kravy dobre dojili. Tiež sa všetko zametalo a vyniesli sa všetky smeti von, nato aby sa v dome nedržali blchy a iný hmyz. A ľudia  si nemali na zelený štvrtok nič požičiavať a nehádať sa, aby bol po celý rok kľud v dome a mali plné peňaženky .

Zvyky Veľký piatok:

 

Je to hlavne deň Kristovho ukrižovania.

 

 

Veľký piatok sa tiež spája s magickými silami. V noci na Veľký piatok sa vraj schádzali strigy a iné strašidlá.

Ľudia predpokladali, že škodlivá sila bola  predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou a cesnakom. 

Nesmelo sa manipulovať s pôdou ani prať oblečenie, lebo by bola nasiaknutá Kristovou krvou.

 

Sedliaci na Veľký piatok  značkovali dobytok.

Verili, že dobytok menej v ten deň cíti bolesť a rany sa zvieratám rýchlejšie zahoja.

 

 

 

To platilo aj o rastlinách a preto v ten deň aj štepili stromčeky.

Ľudia sa tak ako na zelený štvrtok chodili umývať do potokov. Jedli sa

väčšinou zelené pokrmy, ale pre dospelých bol pôst.

 

Zvyky Biela sobota:

 

V Bielu sobotu sa piekli obradné jedlá. Koláče, mazance , zabíjali sa prasatá a jahňatá. Z nich sa varila  šunka, klobásy, slanina, hurky( bravčové črevo plnené-mletým mäsom + ryža + krúpy + korenie + soľ) a iné jedlá.

Keď gazdiná urobila cesto na koláče nešla si umyť ruky, ale išla pohladkať stromy mladé stromy , ktoré mali 1. krát dať ovocie, aby sa im darilo. A niektoré čo mali malú úrodu, zase vybili prútom, aby lepšie rodili.

Jedli sa hlavne vajíčka a ešte sa aj zdobili, odtiaľ je zvyk zdobenia vajec.

V tento deň sa aj plietli korbáče.

V Bielu sobotu mal významnú úlohu oheň.

Novým ohňom zapálili večnú lampu a Veľkonočnú sviečku nazývanú  Paškál. 

Zvyškami popola sa posypali oziminy a popol mal očistnú a ochrannú funkciu domu. Proti povodniam a požiarom.

Bol to šťastný deň na sadenie a siatie.

 

Zvyky Veľkonočná Nedeľa:

 

Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka.

Nesmelo sa nič robiť, dokonca ani krájať nožom. Všetko muselo byť pripravené ešte v sobotu.

Nosia sa posväcovať košíky s jedlom. Každý sa ponáhľal do kostola, aby sa mohli najesť tých dobrôt. Všetko čo sa začalo sa muselo dojesť. Na stole neostali ani omrvinky. Keby ostali omrvinky, bola by aj úroda ohrozená.

Čo ostalo muselo sa spáliť, alebo sa to hodilo sliepkam ,aby lepšie nosili vajcia.

Každá návšteva dostala trochu posväteného jedla.

Trochu sa dalo na pole, trochu do studne a trochu do záhrady- aby záhrada rodila a aby voda bola po celý rok čistá v studni. V pondelok zvyklo byť voľno. Čo platí aj dodnes.

 

 

 

Zvyky Veľkonočný pondelok:

 

V tento deň zvykli chodiť mládenci po domoch kde boli slečny na vydaj a mohli ich oblievať vodou a pošibať  korbáčom . Dnes chodia po domoch aj deti s rodičmi.

 

Deti poprajú, oblejú, pošibú dievča alebo gazdinú a dostanú peniaze, vajíčko a nejakú výslužku:

Typická básnička : Šibi, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča.

Voda mala byť symbolom zdravého života.

Niektorý chlapci nešetrili a dievčatá poliali aj vedrami či ich hodili rovno do ľadovej rieky.

Šibačka a oblievačka mala zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.

 

Napíšte mi  ,aké zvyky sú u Vás? Rada sa niečomu novému priučím.

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
26 × 7 =