TROCHU O MNE A ZÁKLADOCH TANCA…….

Už v škôlke som bola v kreslení dobrá, ale nikto ma v kreslení nepodporoval. Podporovali ma od 3 rokov v gymnastike. Na začiatku  rodičom trénerka povedala:  ona bude vysoká. Bude trénovať športovú gymnastiku. Matka sa s trénerkou hádala, že ja nebudem vysoká. A už som hneď aj začala a skončila, keď som mala 6 rokov . Vo veľkom bazéne som plávala ako 3 ročná sama. Lyžovala som od 4 rokov a inštruktorský kurz lyžovania som mala už v 16 rokoch. Aby ste pochopili, prečo toľko športov. Moji rodičia boli, ako mladý aktívny športovci. Mama bola zjazdárka od malička až do vysokej školy. Môj ocko bol vodák. A keď sa počas vysokej školy zoznámili spolu potom reprezentovali Slovensko počas socializmu ako vodáci. Spolu vyhrali množstvo medailí.

Bola som nadaná na športy a tak keď som mala 5 rokov tréner povedal: budem chodiť na športovú školu. Ale rodičia ma nechceli nechávať chodiť samu od prvého ročníka ďaleko, tak sa rozhodli, že tam nepôjdem. Podľa ich slov ma chceli ušetriť tréningov a driny. Škoda, že sa ma nespýtali. Mala by som možno iný život.  Začala som chodiť na obyčajnú školu na  sídlisku. Na základnej škole som nikdy špeciálne nevynikala v obyčajných predmetoch. Mala som väčšinou známky okolo dvojky. Ale stále som bola viac umelecky a športovo založená. Takže som od 6 rokov začala tancovať v rôznych kluboch. Mala som v tele super rytmus a ohybná som bola s gymnastiky.

 

 

 

Rodičia ma tlačili, len do učenia. Stále som chodila niekde do tanečných krúžkov,  v ktorých som excelovala. Chyba bola, že som nenašla toho správneho tanečného partnera- bola som vysoká. Prešla som od latinsko-amerických, štandardných ((pokročilý), ľudové tance-(Železiar, Jahodná), základy baletu, základy rock and rollu, a moje najobľúbenejšie Country tance, step a aj základy írskeho stepu (skupiny Naschwill a Smouky Mountains)). V podstate som nemala čas na kreslenie. Časom som až na strednej škole začala viac kresliť počas víkendov a potom aj po nástupe do práce. Po skončení školy som si síce podala prihlášku na vysokú školu muzických umení (o tom rodičia nevedeli), ale hneď ako ma neprijali som to v podstate vzdala. Chcela som ísť študovať muzikál (tanec aj spev-viem že viem spievať , ale nikdy som to neskúsila verejne , lebo som nemala guráž a sebadôveru). A pri verejných vystúpeniach som mala vždy neuveriteľnú trému. Nikdy som nemala pevnú vôľu a počas celého života, som bola stále kritizovaná od matky. Stále ma dirigovala, urob toto a tamto a nespravila si to dobre.   U nás doma sa stále niečo dialo. Buď trebalo robiť na záhrade, dávať kurám, chodiť na trávu pre králiky, čistiť.

Prípadne nejaké práce kolo domu. Fakt toho času bolo málo a hlavne, kým som bola slobodná a bývala u rodičov. Matka ma  stále prenasledovala,  nedovolila mi mať voľný čas.  Len občas som niečo nakreslila. Stále nejaké tréningy tanca pomedzi školu a prácu. Vlastne som na tréningoch bola šťastná a mala konečne kľud a slobodnú vôľu. No po každom príchode domov sa to zmenilo.  Potom som stretla svojho prvého muža a s tancom som po svadbe skončila. Chodili sme spolu 4 roky a bola som s ním veľmi šťastná. Nevedela som sa matke postaviť a preto aj moje prvé manželstvo skončilo a boli tam aj iné dôvody, ale tie nechcem rozmazávať.  Aj teraz mi tanec chýba neuveriteľným spôsobom. Stále ma to veľmi dobilo pozitívnou energiou. Keby som mala poobedia voľnejšie určite by som sa k tancu vrátila.  Ale pri školopovinných deťoch je to príliš komplikované a aj kôli mojim odchodom do zahraničia.

Napíšte či sa vám tento článok páči a teším sa na Vaše reakcie!!!!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
15 × 21 =