Sviatky Jari – Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa – je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou.

Pripomína nám slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema.

Názov sviatku je odvodený od kvetov , ktorými bývajú ozdobené kostoly, chrámy ( bahniatka, palmy,   ) a počas  bohoslužieb ich posväcuje farár.

 

Katolíci majú v tento deň pôst  .

 

Kvetnou nedeľou začína Svätý týždeň a  pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti.

Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Je vlastne  vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. 

Bahniatka , ktoré sa svätia v tento deň  sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok.

“ Pamätaj ,že si prach a na prach sa obrátiš. ”

U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva . V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru .

 

Na Kvetnú nedeľu pripadá tradične aj Svetový deň mladých.

Slovenské tradície na kvetnú nedeľu:

 

Deti a mládežníci po dedinách chodia na Kvetnú nedeľu s vetvičkou ozdobenou mašľami a gazdinej zarecitujú:

„Sedí kura v koši, o vajíčko prosí, dajte nám jedno, lebo dve, však vám to málo ubudne. A keď nám nedáte, budeme vám steny drať a obloky vybíjať, nebudú vám deti spať.“

„Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva rástla. Tráva je zelená až po vyše kolená.“

 

Po odrecitovaní dostali deti- kraslicu( nafarbené vajíčko) a išli do ďalšieho domu popriať.

Bolo to vlastne aj vítanie a oslava prichádzajúcej jari. Príchod jari sa vždy oslavoval s príchodom veľkej noci, pretože gazdovia mohli začať s prácami na poliach.  A vajíčko, ako dar bolo symbolom zrodu  života.

Bahniatko, ktoré si nechali vysvätiť si potom zastokli za obrazy, aby ich chránilo pred búrkami. Pri búrke sa konárik položil do okna, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami sa dotýkali aj chorých, aby sa skôr uzdravili.

Orava (časť Slovenska – okres Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín):  dávali kedysi prútiky do prvej brázdy (vyoraná časť pôdy) a na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku.

Na Horehroní ( časť Slovenska – rozprestierajúci sa na hornom toku rieky Hron, na území okresov Banská Bystrica a Brezno. Zo severnej strany región ohraničuje hrebeň Nízkych Tatier, z juhu pohoria Muránska planina, Veporské vrchy a Poľana. ) prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu (okolie mesta Šahy) a na Východe Slovenska zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych.

To sa robí, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili sa aj duše príbuzných .

 

Páči sa Vám to? Napíšte mi svoj názor dolu do komentárov….

 

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
5 × 24 =