O mne

Na webovej stránke by som sa chcela venovať rôznym témam : Cestovanie, Maľovanie, Varenie, Splavovanie, Zdravý životný štýl, Tanec (Step), Stavby alternatívnych domov, Fotografovanie, Depresia-a ako ju zvládnuť.

 

Pracujem  vkuse 3 mesiace  ako opatrovateľka a 3 mesiace som doma. Keďže som 3 mesiace doma tak mám čas. Keď sú deti v škole, tak ja  maľujem obrazy. Už ako dieťa som pekne kreslila. A ako dospelá som si začala zháňať rôzne materiály a zlepšovať sa v technikách kresby a maľovania. V budúcnosti by som chcela iba maľovať, vystavovať a predávať moje obrazy.

Keď odchádzam do roboty deti ostávajú doma s partnerom, mojou matkou (o nej možno v inej kapitole – je veľmi ťažkou reťazou na mojom krku, je to ten typ, ktorého vyhodíte dvermi a vlezie oknom a keď ju vyhodíte tým oknom vlezie od suseda, denne výčitky od detstva a ty ma nemáš rada, minula sa povolaním – generál, učiteľka ), alebo opatrovateľkami. Je to ťažké a nie každý by to psychicky dal. V inej krajine s iným jazykom a ste sami na všetko čo príde. Niekto kto túto prácu nepozná a poviem kde robím, tak závidia. Ale ja vôbec neviem čo. Veď ste odlúčení od rodiny, od kamarátov a robíte iba pomocné práce. Čo je na tom na závidenie neviem. Ale ja takýchto ľudí asi nikdy nepochopím. Aj keď som bola roky finančne na dne nikdy som nikomu nezávidela. Neviem kde sa to v ľuďoch berie. Ideme ďalej…..nebudem nikoho odsudzovať.

Určite by ste chceli vedieť niečo o mne. Takže som obyčajná žena a mám obyčajné problémy, ako ostatný. Mám 2 deti:  chlapca má 12 rokov a dievčatko 9 rokov. Mimochodom s dcérou som musela ostať na materskej  dovolenke do 6 rokov ( porucha srdca, nerozprávala do 3,5 roka,  2x v týždni Hellbrugliho centrum a cvičenie Vojtovky, atď….Má toho neúrekom chúďa) . Nie som žiadny bohém, ale stojím pevne na  zemi. A keďže som bola roky samoživiteľka musela som sa o deti vedieť postarať aj napriek, nepriazni osudu a minimálnej pomoci od štátu. Nehovorím ani o neplatení výživného od netvora a žití s 300€ na mesiac (len byt som platila 220€). 

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o realite na Slovensku, tak si pozrite môj článok NAVRAT KU KOREŇOM.

A tu je troška s môjho života:

  • Prvé manželstvo bolo krásne a veľmi som muža milovala, až tak, že som nepozerala na seba. Bola som veľmi,  ale fakt veľmi zaľúbená. Bola by som urobila všetko pre toho muža. Ale nie je dobré milovať viac, ako ten druhý, lebo sa Vám to potom vypomstí a vy trpíte. S prvým mužom sme nemali deti, ale ja som netúžila po ničom viac, ako po rodine. A tak sa moje manželstvo po 3 rokoch rozpadlo. Boli sme mladý a muž nechcel ešte deti. Tento vzťah trval 7 rokov.

 

  • Druhú známosť som dlho nehľadala. Veľmi som túžila stále po rodine.  Ak hľadáte partnera  tak to nikdy, ale nikdy nerobte cez internetovú zoznamku. Je to to najhoršie čo môžete spraviť.  Ja som tú chybu urobila a pikám doteraz. Po krátkej známosti som sa asi v 8.mesiaci tehotenstva vydala 2.krát. Cítila som, že to nebude dobré už od začiatku,  ale mala som tendenciu chrániť dieťa a preto som sa vydala (myslela som, že dieťa bude chránené). S týmto netvorom som vydržala 7 nekonečne dlhých rokov . Mala som z ním 2 deti s ktorými mi ani raz nepomohol.  Týral ma psychicky- na dennej báze boli nekonečné hádky, ponižovanie, vyhrážky atď. Preto som počas 2.tehotenstva aj mala veľké problémy a dcérka sa narodila skôr a z mnohými zdravotnými problémami, ktoré má dodnes. Keď mala dcérka necelé 1,5 roka tak ju ex uniesol ku jeho sestre. Bola u nej asi 2-3 dni a potom som v čase, keď bol v práci po dcéru prišla a vzala si ju nasilu domov.   Keď sa ponižovanie vyhrotilo a začal praktiky aj na synovi musela som sa pozbierať a nájsť v sebe silu na to, aby som ho vyhodila po porade s právnikom a za asistencie polície. Bolo to 1 deň po príchode dcéry a únose. Ale to nebol koniec. V deň vyhodenia netvora z domu prišly na hádky aj jeho rodičia.  Viete takéto veci Vás veľmi posilnia neskutočným spôsobom.. Ten netvor ani nevie ako veľa mi dal. A ako málo mi vzal. Odvtedy sme mali skoro zakaždým pri predávaní detí účasť polície A SAMOZREJME AJ PRáVNIKA na telefóne. Vlastne dlho mi to trvalo spamätať sa s toho šoku a veľmi dlho som nenávidela všetkých mužov. Ale musím Vám povedať jednu Veľkú pravdu o Bohu on existuje. V najhorších chvíľach mi neskutočným spôsobom pomáhali modlitby. Moje modlitby na to, aby netvor odišiel so Slovenska boli vyslyšané . Chvála bohu na nebesiach. Vďaka pane !!!!!                                                                                                                                                                                    

Ale  život ide ďalej a všetko zlé sa každému 3x vráti. Preto ja nikdy nikomu neubližujem a snažím sa pomáhať, kde sa len dá.

Posledné 4 roky pracujem,ako opatrovateľka starých ľudí. Na začiatku to bolo len na čas, keď si nájdem niečo lepšie. Myslela som si, že to využijem v budúcnosti, keď budú rodičia starí. Mala som najlepšieho ocka na svete. Všade kde mohol pomáhal a bol veľmi šikovný a zručný. V robote ho mali všetci radi, lebo vedel vtipkovať.  Môj ocko bol v tom čase chorý na rakovinu pečene.

A keď som  si opatrovateľský kurz spravila, tak som ani nie 3 mesiace pomáhala ockovi, ako sa len dalo. Bolo to v marci 2015 .Ocko sa neskutočne pred smrťou trápil, ale nedalo sa nič robiť. Keď už mu nevedeli v nemocnici pomôcť tak ho poslali domov. Bolo to v piatok a poslali ho bez liekov na víkend pred smrťou. V pľúcach mal vodu, mal nafúknuté brucho plné vody, s obrovských opuchnutých lýtok mu kvapkala  voda na podlahu do postele a Morfium, ktoré mu mali dať proti bolesti mu NEDALI. Mal preležaniny na zadku a pätách. Ak neviete sú to otvorené hlboké páchnuce rany, boli neošetrené z nemocnice. Keďže mal preležaniny na zadku nevedel sedieť bez bolesti a mal vodu v pľúcach tým pádom, keď si ľahol dusil sa.  Takže vedel asi 2 minúty sedieť potom ľahal a sadal a ľahal a sadal celé dni. On si to všetko uvedomoval mal iba 66 rokov. Posledné 2 týždne pred smrťou už nespal vôbec a týždeň pred smrťou už iba pil a aj to veľmi málo. Toto všetko s morfiom v nemocnici. A potom ho pustili bez morfia iba s liekom na bežnú bolesť. V posledný deň kričal a kvílil od bolesti. Moja mama sa mu snažila ísť vybaviť morfium. Ja som ostala s tetou pri nom. Len sme sa modlili v skorú smrť. Ja som mu pomáhala sa dvíhať a sadať a ľahnúť a sadať, ale nevedeli sme vydržať to kvílenie. Asi hodinu predtým u nás bola sanitka a dali mu Morfium. Ale nič nepomáhalo a keď sanitka prišla 2.krát a dali mu 2x konskú dávku morfia, konečne sa to stalo. Ocko sa na chvíľu uvoľnil s kŕčov a ešte pred odchodom lekára mi umrel v náručí a z úst mu vytiekla krv, ktorú som hneď aj utrela. Vedela som, že je už v božích rukách a ide na krajšie miesto. A už konečne necítil bolesť :-(((

Po smrti ocka bolo, veľmi smutné obdobie. Ale opatrovateľku som robila ďalej, ako zamestnanie. Najprv som robila terénu opatrovateľku a neskôr v domove dôchodcov. Aj keď som tú prácu robila rada na Slovensku sa s toho nedá vyžiť a preto som pri prvej príležitosti začala pracovať vo Švajčiarsku. Predtým som na potrebné pomôcky pre maľovanie nemala financie. Často som rozmýšľala, ako to urobím keď sa mi niečo v domácnosti pokazí. Keď bol ešte ocko na žive, on bol tá pomocná ruka. Moja matka nikdy. Stále som len tŕpla čo bude, aj keď pán boh je trpezlivý a hlavne všetko vidí a pošle Vám to čo potrebujete. A vidí aj to, že sa málo modlím  :-(.